História
Obec je doložená z roku 1337 ako Tupulya, Tupulia, neskôr ako Topolya (1786), Topoľa (1920); po maďarsky Topolya, Kistopolya.
Prvý písomný doklad o obci Topoľa sa nachádza v daňovom súpise z roku 1588, keď boli tamojší obyvatelia prvýkrat zdanení. Zo zdanenia v tomto roku a rokov nezdanenej lehoty vyplýva, že obec vznikla okolo roku 1570. Založil ju nepochybne šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva. Už v roku 1612 tu bola vodná píla. Od svojho založenia, až do poslednej tretiny 17. storočia, ako súčasť humenského panstva, patrila obec nepretržite Drughetovcom. V roku 1623 tam na celom šoltýstve hospodárila jedna šoltýska domácnosť, sedem valašských a osem želiarských domácností. V 2. Štvrtine 17. storočia počet obyvateľov v obci vzrástol, avšak na prelome 17. a 18. storočia obyvatelia dedinu opúšťali. V roku 1720 tu bolo jedenásť sedliackych domácnosti a mlyn. Obec vtedy patrila Szirmayovcom. V roku 1787 mala obec 54 domov, v roku 1828 tu bolo 48 domov. V roku 1975 tu bol mlyn s mlynárom Jackom Melnikom. V roku 1866 sa spomínajú dva mlyny patriace Andrássyovcom, ktorým v 19. – 20. storočí v obci patrili i ďalšie majetky. Patril im aj kaštieľ, ktorý koncom 19. storočia postavil Gejza Andrassy.
Od roku 1933 v ňom bola umiestnená správa vojenských lesov a ubytovňa pre lesníkov. Zbúraný bol v roku 1990. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením dreveného uhlia. Prvá drevená škola bola v obci postavená v roku 1810. Murovanú školu postavili zhruba o sto rokov neskôr, v roku 1913. V rokoch 1939 – 1944 bola obec pričlenená k Maďarsku. Oslobodená bola 26. októbra 1944. Po vojne odchádzali obyvatelia za prácou do Čiech, neskôr sa zamestnávali v Snine, Humennom a Uliči. V 50 a 60-tych rokoch bolo v obci postavené pohostinstvo, obchod, kultúrny dom, ukončená elektrifikácia a asfaltová cesta. V roku 1959 sa začalo s výstavbou novej školy.
Národná kultúrna pamiatka – kostol sv. Michala archanjela je z dreva, postavený v 2. polovici 17. storočia. Trojpriestorovosť je daná delením interiéru na polygonálne zakončené presbytérium, takmer štvorcovú loď a babinec. V strešnej konfigurácii trojpriestorovosť zotiera jednotne chápaná ťažká strecha, podopretá drevenými stĺpikmi, značne prečnieva a tvorí okolo celej stavby krytú chodbu. Hlavný oltár s barokovým ikonostasom, so zložitou akantovou rozvilinou a starými ikonografickými typmi obrazov z rokov 1700 – 1710. Pri kostole stojí samostatná drevená zvonica z 20. storočia. V obci sa narodil a pôsobil významný rusínsky buditeľ a spisovateľ Alexander V. Duchnovič. Jeho pôsobenie pripomína pamätná busta. V roku 1953 bol v obci objavený hromadný nález strieborných mincí, prevažne razieb Leopolda I. (1657 – 1705), poklad bol uložený do zeme začiatkom 18. storočia.
